Keď povieme: „Mám depku“, zvyčajne tým myslíme, že sa trápime, že prežívame nepríjemné pocity z celej škály emócií, ako sú smútok, beznádej, bezmocnosť, úzkosť, odlúčenosť.. Ľudia teda zväčša nemajú na mysli depresiu v odbornom medicínskom slova zmysle.

Poďme sa pozrieť bližšie na to, čo vlastne depresia znamená v lekárskom význame.

Čo je depresia

Depresia je charakterizovaná neustálym smútkom a apatiou –  stratou záujmu o aktivity, ktoré chorý mal rád.

Depresia je choroba, ktorá si vyžaduje liečbu. Štandardne sa používa medikamentózna liečba (antidepresíva) a individuálna lebo skupinová psychoterapia podľa rozhodnutia ošetrujúceho lekára – psychiatra.

Od depresie je potrebné odlíšiť bežný smútok, ktorý je vyvolaný nepríjemným zážitkom alebo stratou a je psychologicky odôvodniteľný, zrozumiteľný a s primerane dlhým trvaním. Depresia však môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu alebo ako eskalácia dlhotrvajúceho smútku.

Depresia postihuje takmer každého piateho človeka (jednotlivé odborné zdroje uvádzajú 5-20%). Trpia ňou ľudia všetkých vekových kategórií, ženy dvakrát častejšie ako muži.

 Príčiny depresie

Depresia môže nasledovať po dramatických zážitkoch (úmrtie v rodine, rozvod, strata zamestnania. pôrod). Ďalším faktorom môžu byť biologické príčiny vychádzajúce z genetiky, ktoré súvisia so schopnosťou vyrovnať sa s rôznymi stratami v živote. Do hry vstupuje aj vplyv rodinného prostredia a výchovy.

Príznaky depresie

Pri depresii chorý pociťuje hlavne smútok a rozladenosť, čo sa navonok prejavuje v jeho mimike aj psychomotorike. Príznaky sa dajú rozdeliť do týchto oblastí:

  1. nálady a reakcie,
  2. myslenie,
  3. psychomotorika a
  4. somatika (fyzické telo).

Diagnostika pre depresívnu epizódu

V priebehu dvoch týždňov musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov:

  • depresívna nálada počas väčšiny dní a takmer počas celého dňa (napr. plačlivosť, smútok, pocit prázdnoty), u detí a adolescentov skôr podráždená nálada;
  • výrazné ochudobnenie záujmov, až strata potešenia počas väčšiny dní a takmer počas celého dňa;
  • nechuť alebo zvýšená chuť do jedla spojená s úbytkom alebo nárastom telesnej hmotnosti (aspoň 5% za mesiac);
  • insomnia (nespavosť), prípadne výnimočne hypersomnia (zvýšená spavosť);
  • psychomotorická agitovanosť (chorobný nepokoj) alebo spomalenie;
  • únava alebo „strata energie“ počas takmer celého dňa;
  • znížené sebavedomie spojené s pocitom vlastnej bezcennosti a/alebo nadmernej či nezodpovedajúcej viny;
  • znížená schopnosť myslieť, koncentrovať sa a robiť rozhodnutia;
  • opakované suicidálne úvahy (myšlienky na samovraždu).

V prípade tzv. malej depresívnej epizódy stačia dva až štyri hore uvedené symptómy.

Ak sú symptómy reakciou na stratu blízkej osoby, symptomatológia musí trvať viac ako dva mesiace.

Formy prežívania depresie

Samotné prežívanie smútku môže mať rôznorodé prejavy, napr.:

  • Pasívna depresia – zaujatosť alebo dráždivé depresívne rozlady;
  • Larvovaná depresia – v popredí je únava, ktorá akoby prekrývala samotné depresívne stavy, označuje sa aj ako skrytá;
  • Vitálna depresia – s telesnými príznakmi, najčastejšie  tlaky a tieseň v oblasti hrudníka a krku;
  • Depresívne reakcie – chorý má pocit zlyhania, nezvládnutia určitej životnej situácie;
  • Neurotické depresie – s neurotickými príznakmi;
  • Depresívna epizóda – chorý nie je schopný identifikovať príčinu svojho smútku.

Liečba antidepresívami

Antidepresíva nie sú návykové. Regulujú naše vlastné látky v nervových bunkách tak, že im pomáhajú obnoviť správne fungovanie. Ovplyvňujú hladiny tých neurotransmiterov v mozgu, ktoré zodpovedajú za náladu, spánok, koncentráciu, schopnosť učenia a chuť na jedlo. Mnohí pacienti, u ktorých je depresia naviac spojená s úzkostnými stavmi, pociťujú v dôsledku liečby antidepresívami aj značný ústup úzkosti.

Účinok antidepresív sa štandardne rozvinie po niekoľkých (zvyčajne 2) týždňoch liečby. V liečbe sa odporúča pokračovať aj v prípade, že nedošlo k okamžitému zlepšeniu.

Ako si môžete pomôcť?

  • Pamätajte, že depresia sa dá liečiť. Vyhľadajte lekársku pomoc.
  • Zverte sa niekomu so svojimi pocitmi.
  • Ostatne v spojení s blízkymi ľuďmi.
  • Cvičte.
  • Kvalitne a pravidelne sa stravujte.
  • Nepožívajte alkohol a drogy.
  • Dodržujte pravidelný denný režim a spánok.
  • Netrápte sa, že málo spíte, môžete čítať knihu alebo počúvať hudbu.
  • Depresia nie je slabosť. Je to choroba, ktorá môže postihnúť každého a z ktorej sa vyliečite.

Ako môžete pomôcť človeku s depresiou

  • Môžete mu pomôcť uzdraviť sa, ale musíte sa postarať aj o seba, svoju pohodu a oddych.
  • Buďte dobrými poslucháčmi, nesúďte a podporte.
  • Povzbudzujte chorého počas rozhovoru, aby pokračoval.
  • Uistite chorého, že ide len o prechodnú fázu, v ktorej sa momentálne nachádza.
  • Povzbuďte zameranie jeho myšlienok na pozitívne a nie negatívne veci.
  • Zistite si informácie o depresii.
  • Liečba si vyžaduje určitý čas.
  • Ak má chorý predpísané lieky, pomôžte mu ich brať podľa predpisu.
  • Skúste zabezpečiť chorému dostatok jedla a žiaden alkohol.
  • Odporučte mu cvičiť a spoločenské aktivity.
  • Zmienku o samovražde berte vážne a presvedčte sa, či o tom vie lekár chorého.

    Ako pristupovať k človeku s depresiou

    • Prijmite, že môže byť ťažké nadviazať kontakt, pretože sú ako „vypnutí“, oddelení.
    • Každá aktivita je pre neho náročná a namáhavá.
    • Najdôležitejšie a plne dostatočné je jednoducho okolo toho druhého iba byť, napr. sa venovať svojim aktivitám v jeho blízkosti.
    • Netlačiť výrokmi ako: Vzchop sa, preháňaš.
    • Pomáhajú ponuky, na ktorých splnení netrváme.
    • Niekedy chorý potrebuje na čas zostať sám, stiahnuť sa z kontaktov.
    • Zmieriť sa s tým, že ponúknem pomoc, ale je reálne možné, že sa mi pomôcť nepodarí.
    • Nepoddávať sa bezmocnosti a hnevu a skúšať ponúknuť pomoc neskôr.

    Depresia u detí

    Ako sme už uviedli vyššie, príznakom depresie je pretrvávajúci stav neustáleho smútku a apatie. Ďalšími prejavmi u detí je izolácia, podráždenosť, nadmerná plačlivosť, zlé sústredenie v škole, zmena chuti do jedla a viac alebo menej spánku. Mladšie deti stratia záujem o hru, staršie deti robia rizikové činnosti, ktoré by inak nerobili.

    Okrem vyššie uvedených rád, sa odporúča komunikovať s dieťaťom a tom, čo prežíva, snažiť sa zistiť, čo ho trápi. Tiež je vhodné venovať mu viac pozornosti a času.

    Za dôležité odborníci považujú bezvýhradne prijať pocity dieťaťa. Nezámenná to prijať jeho správanie, ale pristupovať k dieťaťu s nastavením, že má dôvod cítiť to, čo cíti.

    Zdroje:

    • Liga za duševné zdravie
    • MUDr. Jana Bullová, Mgr. Emil Bulla: Depresia – ochorenie, ktoré vieme liečiť
    • https://www.postoj.sk/128378/v-40-je-lahsie-citit-sa-lepsie-nez-v-20-uz-v-sebe-nemame-tisic-roznych-neistot