Nemusíte byť odborníkom, aby ste pochopili dôležitosť emócií v našom každodennom živote. Veľa z nášho každodenného života je poháňané emóciami – usilujeme sa o to, čo si myslíme, že bude prospešné, a snažíme sa vyhnúť tomu, čo nás robí nešťastnými. 

Dr. Robert Levenson kedysi definoval emócie ako „krátkodobé psychologicko-fyziologické javy, ktoré predstavujú účinné spôsoby adaptácie na meniace sa požiadavky prostredia“. Emócie riadia rôzne telesné a neurologické reakcie vrátane pocitov vo vnútornostiach (alebo črevách), výrazov v tvári a tele a zmenenej pozornosti a myslenia. Tieto reakcie sú zvyčajne veľmi užitočné a okamžité spôsoby, ako sa myseľ a telo koordinujú v núdzových situáciách.

Emócie sú úzko spojené s mozgom a jeho komplexnými procesmi. Mozog je centrálnym orgánom, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri vytváraní, regulácii a spracovávaní emócií. Mozog spracováva emócie v sérii krokov:

  • Po prvé, prichádzajúce informácie musia byť zhodnotené a priradené emocionálnej hodnote. Tento proces je často veľmi rýchly a môže presahovať naše vedomé vedomie. Napriek tomu naša počiatočná emocionálna reakcia závisí od množstva individuálnych predsudkov a súvislostí. 
  • Potom môžeme identifikovať a cítiť emócie. V závislosti od sociálnej situácie potom možno budeme musieť regulovať prejav tejto emócie. Napríklad sú chvíle, keď možno chceme prejaviť hnev alebo znechutenie, ale bez ohľadu na to musíme zachovať pokoj.

Ako súvisia emócie s mozgom

Emócie sú komplexným produktom vzájomného pôsobenia medzi rôznymi oblasťami mozgu, chemickými procesmi a spätne prepojeniami so skúsenosťami a učením. Základné prvky „systému emócií“ v mozgu sú nasledovné:

•          Emočné centrá a oblasti mozgu: Existuje viacero oblastí v mozgu, ktoré sú spojené so spracovaním emócií. Jednou z najdôležitejších je amygdala, ktorá hrá úlohu pri rozpoznávaní hrozby a emocionálnom učení. Hipokampus sa podieľa na pamäti a spojení emócií s udalosťami. Ďalšie dôležité oblasti sú prefrontálny kortex, ktorý sa zaoberá hodnotením, rozhodovaním a reguláciou emócií, a cingulárny kortex, ktorý sa podieľa na spracovaní konfliktu a emocionálnych reakcií.

•          Neurotransmitery: Emócie sú spojené s rôznymi chemickými látkami v mozgu, ktoré sa nazývajú neurotransmitery. Napríklad dopamín sa spája s odmenou a potešením, serotonín s náladou a reguláciou spánku, a noradrenalín s reakciami na stres.

•          Spojenia medzi mozgovými oblasťami: Mozgové oblasti spojené s emocionálnym spracovaním sú prepojené rôznymi nervovými dráhami. Tieto spojenia umožňujú prenos informácií medzi rôznymi časťami mozgu, čo vedie k vnútorným pocitom a prejavom emócií.

•          Emočná regulácia: Mozog hrá kľúčovú úlohu pri regulácii emócií. Pre frontálny kortex je napríklad typické inhibovať silné emocionálne reakcie a pomáhať s rozhodovaním, čo je vhodná reakcia. No ak je tento proces narušený, môže dôjsť k problémom v regulácii emocionálnych prejavov.

•          Emočné vzorce a pamäť: Mozog si vytvára vzorce emocionálneho spracovania a ukladá ich do pamäte. To znamená, že ak zažijete určitú emóciu v reakcii na určitú situáciu, mozog si to pamätá a môže to ovplyvniť váš budúci emocionálny prejav voči podobnej situácii.

Čo je emocionálna neuroanatómia

Počiatočná reflexná emocionálna reakcia na niečo v našom okolí nastáva veľmi rýchlo a často sa vymyká vedomej kontrole. Tieto reakcie sa vyskytujú v starej časti nášho mozgu známej ako limbický systém . Na rozdiel od novšie vyvinutého kortexu má limbický systém menej vrstiev neurónov na spracovanie informácií. Výsledok je rýchly, ale ako ukazuje naša skúsenosť, nie vždy obsahuje všetky relevantné informácie.

Hranice limbického systému sú v literatúre nejednotne opísané. Funkcie limbického systému tiež presahujú rámec emócií a zahŕňajú pamäť, čuch a autonómne funkcie . Medzi najdôležitejšie zložky limbického systému pre emócie patrí amygdala, hypotalamus, cingulárna kôra a ventrálna tegmentálna oblasť. Tieto štruktúry majú vo všeobecnosti spoločný jednoduchší typ kortikálnej štruktúry (menej vrstiev neurónov ako šesť) a všetky sú umiestnené bližšie k stredu a základni mozgu. Aj keď sa zdôraznil význam limbického systému v emóciách, tieto štruktúry sú ovplyvnené aj inými oblasťami mozgu, najmä prefrontálnym kortexom.

O čom je populárna teória trojjediného mozgu

Teória trojjediného mozgu je teória, ktorú predložil americký neuropsychológ Paul D. MacLean v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Podľa tejto teórie sa ľudský mozog skladá z troch hlavných častí, ktoré majú rôzny „evolučný“ vek a zodpovedajú za rôzne aspekty správania a emocionálneho prejavia. Teória trojjediného mozgu sa v priebehu rokov stretla s kritikou a bolo preukázané, že niektoré aspekty sú zjednodušené a nepresné. Napriek tomu predstavuje jednoduchý a zaujímavý model, ktorý sa snaží vysvetliť evolučný vývoj a funkčné rozdelenie rôznych častí mozgu:

1.         Reptiliánny mozog (reptilný mozog): Táto časť je považovaná za najstaršiu a zodpovedá za základné inštinktívne funkcie, ako je riadenie základných telesných funkcií, obrana a útok. Zahrnuje štruktúry, ako je kmeň mozgu a bazálny ganglia. Táto časť je spojená so základnými prejavmi strachu, agresie a základných reakcií na hrozbu.

2.         Paleomozog (limbický mozog): Táto časť sa vyvinula neskôr a zodpovedá za emocionálne reakcie, učenie sa a tvorbu pamäte. Zahrnuje štruktúry, ako je limbický systém, ktorý obsahuje amigdalu, hipokampus a iné štruktúry. Paleomozog je spojený s komplexnými emocionálnymi prejavmi, ako sú radosť, smútok, radosť a učenie sa z emocionálnych skúseností.

3.         Neomozog (neokortex): Táto časť je najmladšou a najrozvinutejšou časťou mozgu, ktorá sa podieľa na vyšších kognitívnych funkciách, ako je racionálne myslenie, plánovanie, analýza a rozvoj komplexných správania. Neomozog je zodpovedný za vyššie mentálne funkcie, ktoré sú charakteristické pre ľudí. V kontexte na emócie patrí medzi funkcie neokortexu regulácia impluzov, sociálno-emočnej inteligencie a motivácie.

V nadväzujúcich blogoch sa venujeme tejto problematike ďalej:

3F inštinkty (fight, flight, or freeze)

Emočné vzorce a emočná inteligencia

Zdroje:

https://kids.frontiersin.org/articles/10.3389/frym.2016.00016

https://www.verywellhealth.com/the-science-of-emotions-2488708

https://www.highbrows.sk/post/trojjediny-mozog

Gábor Maté: Keď telo povie nie